V novej triede

     Uvedený program bol vytvorený ako odpoveď na potrebu stredných škôl, ktoré do svojich prvých ročníkov prijímajú študentov nielen zo všetkých kútov nášho okresu (vrátane Kútov :)), ale často sa do Senice prichádzajú vzdelávať aj študenti z rôznych častí republiky (napr. budúci reprezentanti senických športových klubov),  prípadne dokonca študenti zo zahraničia. Výsledkom sú rôznorodé, pestré kolektívy, ktoré však počas bežného vyučovania majú len obmedzenú možnosť sa navzájom lepšie spoznať, nakoľko bývajú rozdelení do menších skupín na základe rôznych predmetov alebo praxe, a ako celok trávia spoločne len minimum času.

     Ako už názov napovedá, našou úlohou je byť prostredníctvom uvedeného preventívneho programu k dispozícii práve študentom v novej triede; aplikáciou rôznych aktivít cielene prekonať v kolektíve prvotný ostych, „prelomiť ľady“ a sprevádzať žiakov pri vzájomnom spoznávaní sa. Program je realizovaný po dohode s vedením školy spravidla v priebehu septembra (ideálne v prvej polovici), kedy sa už študenti navzájom registrujú a poznajú po mene, hlbšie informácie o spolužiakoch však zatiaľ absentujú. Načasovanie v úvode školského roka má svoje opodstatnenie tiež v tom, že stmelenie kolektívu a rozvoj pozitívnej klímy hneď od začiatku spoločného fungovania žiakov vo významnej miere eliminuje nežiaduce formy interakcie (agresia, šikana), ktoré by sa v budúcnosti medzi žiakmi mohli objaviť.

     Okrem prehĺbenia poznatkov a záujmu o spolužiakov v triede si program kladie za cieľ tiež rozvoj sociálnych zručností, komunikácie, posilnenie triednej klímy a interpersonálnych vzťahov v kolektíve. Prostredníctvom nácviku a skvalitňovania sociálno-psychologických kompetencií  prináša benefity nielen triede ako celku (podnietenie kooperácie, skupinovej súdržnosti), ale aj jednotlivcom v nej (prehĺbenie sebapoznania, empatie či sociálnej akceptácie).

     Príkladom obľúbenej aktivity, poskytujúcej priestor pre dosahovanie vyššie uvedených cieľov je napr. Môj spolužiak / spolužiačka. Pri jej realizácii sú žiaci náhodne rozdelení do dvojíc (vďaka čomu prichádza k narušeniu pôvodných malých skupiniek žiakov, ktorí sa už poznajú; kolektív sa „premieša“ a možnosť komunikovať spolu majú aj žiaci, ktorí tak dovtedy nerobili). Následne si žiaci v dvojiciach pokladajú vopred formulované otázky (zisťujú o sebe navzájom napr. miesto bydliska, obľúbený film, príp. doplnia vlastné témy, ktoré ich zaujímajú). Následne sa spoločne posadíme do kruhu, v ktorom si žiaci zdieľajú zistenia o spolužiakovi, ktorý im bol náhodne pridelený. Takto môžu identifikovať spolužiakov, ktorí majú podobné názory či záľuby ako oni, prípadne sú im sympatické, čím sa prehlbujú vzájomné vzťahy. Tomu napomáha aj spomenuté sedenie v kruhu, ktoré žiakom sprostredkúva pocit jednoty, celku, v ktorom má každý svoje miesto.

     V praxi sme sa neraz stretli s tým, že napriek skončeniu vyučovacej hodiny a nášmu odchodu z triedy žiaci aj naďalej dobrovoľne zotrvali v kruhu a nerušene pokračovali v spoločnej interakcii, čo možno považovať za hmatateľný dôkaz naplnenia cieľov programu :).