Prečo veríme hoaxom a konšpiračným teóriám? – téma aktuálna nielen v čase Covid-u

    Na situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádzame, sa nedokázal nikto z nás vopred adekvátne pripraviť. Ide o úplne novú, dosiaľ neznámu skúsenosť, preto je prirodzené, že so sebou prináša aj množstvo emócií v rôznej intenzite – zrejme nikomu z nás nie sú v poslednom období úplne cudzie pocity neistoty, strachu, hnevu či pocit, že nemáme všetko pod kontrolou tak, ako by sme si predstavovali. Našou primárnou potrebou sa stala ochrana života nás a našich blízkych – obzvlášť tých starších a ohrozených. Preto sa niekedy stáva, že reagujeme tak, aby sme si dopriali aspoň zdanlivú kontrolu nad situáciou, istotu a iluzórny pocit bezpečia. 

Sila hoaxov a nepravdivých informácií spočíva práve v ich schopnosti útočiť na slabé miesta ľudí, poskytnúť im priestor pre „prevzatie kontroly“ nad situáciou a pocit, že som pripravený, lebo viem viac, ako prezentujú médiá či odborníci. Môže sa to diať viacerými spôsobmi:

-popieraním reality, teda presvedčením, že nijaké reálne nebezpečenstvo nehrozí (aktuálne príklady: „načo nosiť rúško, veď žiadny Covid neexistuje“; „ľudia nezomierajú, odvážajú len prázdne chladiace boxy, v nemocniciach sú herci“ atď.)

-zvaľovaním viny na niečo / niekoho konkrétneho, čo sa stane akýmsi zhmotnením nášho hnevu (napr. „nedám sa očkovať, aby ma nezačipovali“; „môže za to ten, čo to vypustil z laboratória s cieľom odstrániť slabých a chorých“)

- presvedčením, že existuje veľmi jednoduchý a účinný spôsob, ako sa ochrániť (napr. „kto užíva vitamín C a D, nikdy Covid nedostane“ či známa kauza s Bromhexinom a vodkou)

    Hoaxy tu s nami boli odjakživa, avšak s nástupom internetu a sociálnych sietí ich popularita nabrala na intenzite predovšetkým vďaka ich náhlej dostupnosti a nekontrolovanému šíreniu. Podľahnúť im môže ktokoľvek, bez ohľadu na vek, socio-ekonomický status či vzdelanie. Napríklad pri nedávnom prieskume (realizovanom v októbri 2020) sa ukázalo, že hoaxu o súvislosti medzi vakcináciou a čipovaním obyvateľstva na Slovensku najviac dôverovali učitelia základných a stredných škôl, ktorí zároveň svojim žiakom odporúčajú konšpiračné médiá ako zdroj relevantných informácií.

Ako teda odlíšiť pravdu od dezinformácie?

Predovšetkým je potrebné:

• kriticky vyhodnocovať jednotlivé informácie;
• počúvať rady odborníkov, odoberať ich príspevky;
• čítať iba relevantné zdroje; vyberať si, čomu budem venovať čas a pozornosť;
• neveriť automaticky všetkému čo čítame alebo počujeme, aj keby nám to bolo prezentované ako neodškriepiteľná pravda;
• nezdieľať informácie bez podrobného preverenia ich pôvodu, ideálne nájsť minimálne jeden ďalší relevantný zdroj potvrdzujúci danú informáciu;
• byť ostražití voči informáciám, ktoré:

-vyvolávajú extrémne negatívnu emóciu – nenávisť, agresivitu, pocit intenzívneho strachu

-ponúkajú podozrivo jednoduché riešenia na zložité celospoločenské problémy

-vyvolávajú domnienku, že sme niekým alebo niečím manipulovaní, príp. že sa pred nami snaží niekto utajiť závažné skutočnosti

-prinášajú neprimeranú mieru senzácie (ktorá účinne napomáha rýchlosti ich šírenia).

Ak si nie ste istí, či ste alebo nie ste vystavení konšpiračnému zdroju, môžete si ho preveriť na webovej stránke www.konspiratori.sk, obsahujúcej databázu webstránok s neoverenými informáciami – tento zoznam je priebežne dopĺňaný hodnotiacou komisiou zloženou z 13 odborníkov z rôznych vedeckých odvetví. Podobnú iniciatívu vyvíja aj Polícia SR prostredníctvom facebookovej stránky vytvorenej za týmto účelom - https://www.facebook.com/hoaxPZ/.

    Žijeme skutočne v náročných dňoch kladúcich enormné požiadavky na naše fyzické a psychické zdravie. Emócie, ktoré cítime, sú vzhľadom na okolnosti úplne v poriadku. Je prirodzené obávať sa, cítiť neistotu. O to viac je dôležité chrániť sa a nedovoliť, aby nás zahltili informácie mylne sa vydávajúce za zdroj pomoci a uistenia. Uvedené potreby si môžete efektívnejšie naplniť napríklad aj prostredníctvom konzultácie v našom centre, neváhajte nás osloviť!

Z dostupných zdrojov spracovala: Mgr. Marieta Potočárová, psychologička