Prečo dnešné deti neradi čítajú?

Každý rodič si určite želá, aby jeho dieťa nemalo v škole žiadne problémy, aby sa dokázalo samostatne, efektívne a ľahko učiť. V súčasnosti, žiaľ, pozorujeme všeobecne znížený záujem o čítanie ako o aktivitu, ktorou si môžu deti vyplniť svoj voľný čas, alebo čas strávený s rodičmi, so starými rodičmi.

Uprednostňujú sa iné médiá, ako TV, video a počítače. Namiesto čítania rozprávok si radšej deti prezerajú komiksy. Čítanie však nielen otvára cestu k novým informáciám, ale poskytuje dieťaťu aj bohatý zážitkový svet. V tomto zmysle je čítanie pre dieťa nenahraditeľné. Dobrí čitatelia sa tiež ľahšie učia vo vyšších stupňoch vzdelávania a ľahšie si osvojujú cudzie jazyky slovom i písmom.

V posledných dvoch desaťročiach sa výrazne menia názory odborníkov na to, aké sú predpoklady dobrého čítania. Tradične sa predpokladalo, že pre úspešné osvojenie si čítania na začiatku školskej dochádzky je potrebné najmä dobré zrakové vnímanie, dobrá orientácia v priestore, pravo – ľavá orientácia a dostatočne bohatá slovná zásoba.

Dnes sa ich význam nepodceňuje, ale za rozhodujúce sa považujú jazykové procesy. Konkrétne sú to také špecifické schopnosti, ako: jazykový cit, schopnosť súvislo rozprávať na nejakú tému, schopnosť rýchlo si vybavovať slová z pamäti, uvedomovanie si hláskovej štruktúry slova a iné.

Z pedagogickej aj psychologickej praxe je známe, že nie každé dieťa prichádzajúce do základnej školy je rovnako dobre „vybavené“ pre učenie sa čítať. Ako sme už vyššie uviedli, na pripravenosť pre školu sa významnou mierou podieľajú aj jazykové schopnosti. V našej praxi často pozorujeme, že deti so špecifickými poruchami učenia mali v ranom a predškolskom veku – ťažkosti s rečou. Máme na mysli napr. slabú slovnú zásobu, neobratnosť vo vyjadrovaní, pretrvávajúce gramatické chyby v reči, nesprávnu výslovnosť a iné prejavy.

Jazykové nedostatky sa potom premietajú nielen do kvality čítania a písania, ale aj do porozumenia a zapamätania čítaného a počutého. Takýto žiak potom  rýchlo stráca o čítanie aj o učenie záujem. Nedokáže si napr. správne prečítať písomné zadania úloh... Toto všetko samozrejme neskôr ovplyvňuje vývin osobnosti dieťaťa, jeho záujmov a motiváciu na vzdelávanie.

Uvedomenie si hláskovej štruktúry slova (fonematické uvedomovanie) – je jednou z jazykových schopností, dôležitých pre čítanie. Ide o uvedomenie si hláskovej štruktúry slova. Táto schopnosť umožňuje dieťaťu vedome narábať s hláskami, skladať z nich slová a spätne ich rozkladať, pomenovať prvú, poslednú, či niektorú inú hlásku v poradí, ako idú v slove atď.

Zistilo sa, že deti s ťažkosťami v čítaní a písaní nedokážu v mysli narábať s hláskami v slovách tak, ako dobrí čitatelia. Slová vnímajú ako celok (globálne). Tieto deti si dokonca ani nemusia uvedomovať, že forma slova (jeho hlásková štruktúra) a jeho význam (čo slovo znamená) – sú dve rozdielne veci.

Uvedomenie si hláskovej štruktúry slova sa výrazne rozvíja pri osvojovaní si čítania analyticko – syntetickou metódou, bežne používanou na našich školách. Kým deti na začiatku 1. triedy majú túto schopnosť spravidla len čiastočne rozvinutú, na konci 1. triedy by už mala byť dobre rozvinutá. Toto je spravidla u dobrých čitateľov. Čo však s deťmi, ktoré nemajú predpoklady byť dobrými čitateľmi? Sú to mnohé spomedzi detí s odloženou školskou dochádzkou.

Ukazuje sa, že pre každé dieťa bez ohľadu na jeho prirodzený „potenciál“ je cieľavedomý tréning fonematického uvedomovania (uvedomenia si hláskovej štruktúry slova) v predškolskom veku veľmi užitočný. Obzvlášť efektívnym sa takýto tréning javí u detí, ktoré zlyhávajú v čítaní v prvých rokoch školskej dochádzky, alebo majú dyslexiu...  

Spracovala: Mgr. Andrea Trnková, špeciálna pedagogička