"Nehryz to!"

Poznáte ten pocit, keď proste musíte. Nejde to inak, aj keď sa to nemá robiť z nejakého dôvodu, ktorému napr. aj rozumiete. Je to ale silnejšie ako my, telo si to vyžaduje a čo je horšie, často to robíme nevedome. Nemôžeme si pomôcť – okusujeme, krútime si vlasy, žujeme, podupávame nohou...

Rovnaký pocit prežívajú deti, ktoré hryzú, žujú... Sú to totiž fyzické potreby a tie je potrebné uspokojiť. Zakazovaním sa ich nezbavíme. Situáciu tým iba zhoršíme a vytvoreným tlakom na dieťa môžeme nešikovne spôsobiť veľa iných problémov.

Telo totiž funguje ako celok a hovorí nám, čo v danú chvíľu potrebujeme. Našou úlohou je naučiť sa ho „počúvať“. Nervozita, úzkosť, stres, únava, znížená pozornosť alebo len pretrvávajúci (zlo) zvyk.... sú najčastejšie dôvody, prečo využívame hryzenie, žuvanie – ako sebaregulačnú stratégiu, bez ohľadu na vek.

Čo to znamená?

• Hryzenie a žuvanie sú pohybové aktivity (motorické plány) hovoridiel, ktoré vysielajú nášmu mozgu silné zmyslové vnemy. Tie majú za úlohu nás ukľudniť, uvoľniť napätie a koncentrovať. Ide o pohyby, ktoré sa opakujú, sú monotónne.
• Malé deti majú zvýšenú potrebu dávať ruky rôzne predmety do úst. Túto schopnosť chceme v ich vývoji vidieť. Súvisí so schopnosťou regulovať svalové napätie, koordinovať pohyb, vidieť a vnímať vzdialenosť, cítiť.
• Naše ruky (najmä brušká prstov) obsahujú veľa nervových zakončení, rovnako ako naše ústa. Deti ústami poznávajú svet okolo seba. Dopĺňajú chýbajúce informácie – štruktúra, konzistencia, teplota, chuť.
• Deti sa pripravujú na jedenie – vkladaním do úst posúvajú dáviaci reflex z prednej časti úst smerom dozadu. Nie nadarmo sa hovorí, že čo prejde cez ruky, prejde aj do úst. Je to prirodzené a žiadúce. „Príležitosť robí majstrov“- vždy je totiž blízko niečo, čo sa dá hrýzť, žuvať a keď už nič iné aspoň samotná ruka. Práve tieto príležitosti robia z týchto aktivít najefektívnejšiu, ľahko dosiahnuteľnú sebaregulačnú stratégiu, ktorá je nám kedykoľvek k dispozícii, bez ohľadu na to, či máme 5, 10 alebo 50 rokov.
• Deti nechcú hryzením ničiť veci, ktoré sa nemajú hrýzť a ktoré nie sú na hryzenie často bezpečné. Nemajú v úmysle si hryzením pôsobiť bolesť. Deti hrýzť a žuvať potrebujú.

Má to riešenie? Áno. Radi Vám pomôžeme nájsť alternatívy a aktivity, ktoré vedia ukľudniť, uvoľniť napätie, koncentrovať a ktoré dokážu nasýtiť potrebu dieťaťa. Neváhajte nás kontaktovať!

Spracovala: Mgr. Andrea Trnková, špeciálna pedagogička