"Mami, bolí ma bruško!" (Psychosomatika a deti)

Zrejme každý z nás má skúsenosť s tým, že telo a myseľ fungujú prepojene a navzájom sa ovplyvňujú. Keď sa napríklad bojíme – teda na psychickej úrovni prežívame emóciu strachu, okamžite reaguje aj fyzická zložka organizmu – rozbúši sa srdce, stiahne žalúdok, zmení sa frekvencia dýchania atď. Podobný vplyv na nás má prežívanie akejkoľvek emócie – pozitívnej aj negatívnej. Zrejme by každý z nás vedel uviesť množstvo príkladov, ktorými si neraz aj na dennej báze prechádzame. Ale ako je to s psychosomatikou u detí?

Každé dieťa občas ochorie. Problém nastáva, ak sa jeho telesné príznaky periodicky opakujú alebo pretrvávajú dlhodobo – chronifikujú sa. Ochorenia podmienené psychologickou príčinou sa vyskytujú aj u detí, dokonca oveľa častejšie ako u dospelých. Deti totiž častokrát nedokážu svoje emócie (strach, hnev, bezmocnosť,…) spracovať iným, efektívnejším spôsobom, menšie deti o nich ešte nedokážu ani hovoriť. A preto sa detský organizmus bráni jemu najdostupnejším spôsobom – transformuje sa do fyzického ochorenia slúžiaceho ako prostriedok komunikácie, ktorá nemôže byť vyjadrená slovami – “Mami, tati, niečo nie je v poriadku.”

Ktorými ochoreniami deti komunikujú najčastejšie?

1.psychogénny kašeľ (tzv. nervózne odkašliavanie si dieťaťa) – chronický kašeľ sa často vyskytuje u detí, ktoré sú nadmerne, a pritom neuspokojivo závislé na matke. Často sa vyskytujú aj konflikty v rodine – doma je dusná atmosféra, preto sa dieťa “dusí”. Kašeľ predstavuje formu potlačeného hnevu, nahromadeného pri neuspokojení potreby závislosti a starostlivosti, ktoré si dieťa nedokáže priamo vyžiadať.

2.srdcová neuróza – prejavuje sa viacerými príznakmi: búšenie srdca, závrate, návaly potenia, arytmie. Dieťa takto reaguje na situácie, v ktorých vníma odlúčenie od matky ako ohrozujúce.

3.nevoľnosti, bolesti brucha – oblasť brucha je spojená s nervozitou, napätím, strachom či stresom. Aj my dospelí máme skúsenosť s tým, že pred dôležitou udalosťou sa nám zovrie žalúdok, nedokážeme nič zjesť atď. Podobne je to u detí – bolesť bruška sa často vyskytuje ráno pred odchodom do školy / škôlky, ktorú dieťa vníma ako stresovú udalosť vyvalávajúcu emócie, ktoré “nedokáže stráviť”. Ide teda o oslabenú schopnosť prijať a spracovať také podnety z prostredia, ktoré sa z pohľadu dieťaťa javia ako nezvládnuteľné.

4.hnačka, zápcha – na psychosomatickej úrovni súvisia s emóciou strachu a úzkosti. Zápcha sa vyskytuje častejšie u úzkostných detí s nedostatkom sociálnych kontaktov – sú uzavreté do seba, všetko “držia v sebe”. Hnačka môže súvisieť s pocitom strachu z nedostatočnej kontroly nad udalosťami, ktoré sú pre dieťa nové a neovplyvniteľné.

5.bolesti hlavy – často sa vyskytujú u detí túžiacich po uznaní a pozornosti. Zo správania rodičov dostávajú informáciu, že sú cenní len ak zo seba vydávajú maximum. Spôsobov, ako tieto očakávania naplniť a vyhnúť sa sklamaniu majú “plnú hlavu”, nedokážu vypnúť a oddýchnuť si.

6.kožné ochorenia, ekzémy – koža je miesto kontaktu s vonkajším svetom, odráža problémy komunikácie s ním. V prípade detí sa môže jednať o dva extrémy – buď je rodič príliš ochranársky a neustále dieťaťu “zachraňuje kožu”, alebo naopak - dieťaťu chýba dotyk, vzťah rodiča je neosobný a chladný v dôsledku čoho stráda na taktilnej úrovni a pokožka volá o pozornosť.

7.poruchy imunity – často sa týka veľmi maličkých detí pracujúcich rodičov, ktoré sú počas dňa umiestnené v kolektíve rovesníkov (čomu je často pripisovaná zvýšená chorobnosť dieťaťa). Možno však pripustiť, že na nevedomej úrovni dieťa ešte nie je schopné spracovať odlúčenie od matky a preto je jeho organizmus náchylnejší na rôzne patogény z prostredia. Svojou chorobnosťou si dieťa navyše zabezpečuje prítomnosť matky alebo inej blízkej osoby, ktorá mu venuje starostlivosť a pozornosť.

Ako pomôcť?

Ak boli vykonané všetky vyšetrenia vylučujúce organický pôvod ochorenia, je potrebné pátrať po príčinách v oblasti prežívania dieťaťa. Symptómy by nemali byť chápané ako choroba, ale ako jednoduché signály – oznámenia organizmu, že je potrebné niečo zmeniť. Dôležité je vnímať ich v kontexte vzťahov, v ktorých sa dieťa nachádza, skúšať rôzne uhly pohľadu a hľadať odpovede na otázky “Ktoré pocity alebo situácie nedokáže moje dieťa prijať alebo spracovať? Aký môže byť zdroj napätia? Aká zmena sa udiala v období začiatku jeho zdravotných problémov?”

Niekedy stačí pomôcť dieťaťu si vlastné pocity uvedomiť (napr. aj prostredníctvom hry, kresby,…) a pomenovať. Prípadne neváhajte osloviť odborníkov, ktorí s danou problematikou vedia veľmi efektívne pracovať, Napriek tomu, že ide o dlhodobý proces vyžadujúci zapojenie celej rodiny, výsledok v podobe zdravého a spokojného dieťaťa určite stojí za to.

Z dostupných zdrojov spracovala: Mgr. Marieta Potočárová, psychologička