Dospelí nás nechápu

Milí rodičia, máte doma pubertiaka? Sú vám dôverne známe myšlienky, ako napríklad: „čo sa to s ním stalo? Také pokojné dieťa to bývalo...“ alebo „o čom to hovorí? Prečo to robí? ja mu vôbec nerozumiem“. Googlite v poslednom čase frázy typu „ako dlho trvá puberta“ či „ako prežiť obdobie dospievania bez ujmy na zdraví“? :)

Ak ste aspoň na jednu z uvedených otázok odpovedali kladne, prípadne ste pri ich čítaní horlivo prikyvovali, tento preventívny program je určený presne pre vaše ratolesti. Jeho cieľovou skupinou sú žiaci v období dospievania (najčastejšie 7. – 8. ročník ZŠ), ktorí – ako už názov napovedá – majú pocit, že im dospelí nerozumejú. A čo viac, častokrát zrazu prestávajú rozumieť aj sami sebe, takže sa ocitajú naozaj v nezávideniahodnej situácii. A v tej sa im prostredníctvom na to určených aktivít pokúšame pomôcť zorientovať.

Uvedený preventívny program si teda kladie za cieľ predovšetkým optimalizáciu psychickej a sociálnej regulácie správania vo vývinovom období adolescencie; rozvoj schopnosti empatie, kooperácie a sociálnej akceptácie naprieč generáciami. Zároveň prichádza k posilneniu sebaúcty a sebadôvery, ktoré môžu byť vzhľadom na citlivosť obdobia z rôznych príčin oslabené.

Aktivity, prostredníctvom ktorých tieto ciele dosahujeme, najčastejšie fungujú na báze myšlienkovej sebareflexie vo vzťahu k svetu dospelých. Žiaci si najskôr samostatne zodpovedajú otázky, ktoré sa ich aktuálne bytostne dotýkajú, no nemajú často príležitosť si ich zosumarizovať a „zhmotniť“ do písomnej podoby – napr. Aké starosti majú dospievajúce deti? Čo ich trápi? Nad čím premýšľajú? Na čo sa najviac tešia, a čoho sa, naopak, obávajú? (aktivita „Aké je dospievanie?“). Následne v skupinkách zdieľajú svoje postrehy a pocity – nakoľko ide o citlivé témy rešpektujeme, že každý sa prezentuje iba do tej miery, ktorú vníma ako bezpečnú. Väčšinou sa však postupne rozhovoria všetci vďaka zisteniu, že odpovede ich spolužiakov sú takmer totožné s ich vlastnými myšlienkami – zisťujú, že „veď oni prežívajú presne to isté, čo ja; asi je teda v poriadku zrazu vnímať veci inak“, čo má veľmi ozdravný charakter nielen na prežívanie jednotlivých detí, ale vďaka oživenému pocitu spolupatričnosti aj kolektívu ako celku.

Rozoberáme tiež otázky vo vzťahu k rodičom a iným dospelým autoritám, voči ktorým sa v tomto období deti vzťahovo vyhraňujú. V ich vzájomnom vzťahu dochádza ku kvalitatívnym zmenám, ktoré tínedžerov neraz zmätú a vystrašia. Prostredníctvom realizovaných aktivít majú príležitosť reflektovať nielen vlastné emócie viažuce sa k „dospelákom“, ale vďaka empaticky formulovaným otázkam sa skúšajú vcítiť aj do pozície svojich rodičov, a lepšie tak pochopiť ich pohnútky (napr. Čo prežívajú rodičia, ktorí majú dospievajúce dieťa? Čo ich najviac teší? Čo ich môže trápiť? Čoho sa obávajú?). A mnohí si zrazu uvedomia, že „naši mi vlastne tuším nechcú až tak zle, tiež to majú občas ťažké“...

V závere majú žiaci možnosť venovať dospelým autoritám, ktoré v ich živote hrajú dôležitú rolu, stručný anonymný odkaz, telegram. Ide o techniku s abreaktívnou funkciou – poskytuje príležitosť dostať zo seba von emócie a vyznania, ktoré z rôznych príčin nemohli byť vyjadrené. Najčastejšie sú venované práve vám – rodičom. Vety plné lásky, vďaky, ospravedlnenia; ale niekedy aj bolesti, výčitiek či smútku. Oni o svojom prežívaní chcú hovoriť... Len sa niekedy obávajú, hanbia, prípadne nenachádzajú žiaden priestor pre otvorenie niektorých tém. Nebojte sa s nimi komunikovať – otvorene, s rešpektom a prijatím. Dajte im najavo, že ich názory a prežívanie sú pre vás dôležité. Aj to je jedna z ciest, ako zvládnuť obdobie dospievania bez ujmy na oboch stranách. A to predsa za to stojí! :)