Dieťa s neplynulou rečou v škole (metodicko - informačný list pre učiteľov)

14.04.2020 10:02

 

KAŽDÁ ZAJAKAVOSŤ JE NEPLYNULOSŤ REČI, ALE NIE KAŽDÁ NEPLYNULOSŤ REČI JE ZAJAKAVOSŤ.

     Je skupina detí , ktoré trpia rôznymi postihnutiami a ochoreniami, ktoré sa často premietajú i do motoriky artikulačného aparátu a spôsobujú, že tieto deti nehovoria plynule. Takáto neplynulosť v reči však nie je zajakavosť.

Inou skupinou sú deti, ktoré trpia brblavosťou. To znamená, že hovoria extrémne rýchlo, majú neprimerané a prekotné tempo reči, často vynechávajú hlásky, slabiky i celé slová. Príčiny brblavosti sa niekedy podobajú zajakavosti, ale nie sú s nimi identické.

I niektoré deti s oneskoreným alebo narušeným vývojom reči môžu mať ťažkosti s plynulosťou reči, ani tu však zväčša nejde o prvú zajakavosť.

Čo  je  zajakavosť ?

Je to porucha plynulosti reči, u ktorej ide o neúmyselné opakovanie. Predlžovanie alebo blokádu slov, či jeho častí pri úmysle a snahe prehovoriť. Zajakavosť je charakterizovaná viacerými skupinami symptómov :

  • opakovanie krátkych slov -  napr.  ja – ja – ja, alebo  že – že  -že
  • opakovanie časti slov  -  nap. pa-pa-pani ,  ma-ma-mamička
  • predlžovanie  -  mmmmamička
  • blokády -  pauzy v reči bez zvuku
  • prejav nadmernej námahy pri hovorení
  • psychické napätie súvisiace  s komunikáciou. Väčšinou ide o nepríjemné pocity, frustráciu strach a obavu zo svojho rečového prejavu, ktoré môžu vyústiť do strachu hovoriť.

Riešenie problému s neplynulosťou reči by sa dal symbolicky znázorniť trojuholníkom rodina  - dieťa  -  škola. Tento by mal byť rovnoramenný, aby vyjadroval rovnakú dôležitosť vzťahov.

 

Čo by si mal pozorný pedagóg všímať a ako by mal reagovať:

Ako ovplyvňuje spôsob edukácie zajakavosť žiaka ?

  • či sa u niektorého zo žiakov neprejavujú vyššie popísané prejavy v reči
  • mal by si všímať vzťah takéhoto žiaka so spolužiakmi, či nie je v kolektíve outsiderom
  • ak sa dieťa nehlási, či nejde z jeho strany o vyhýbanie sa komunikácii
  • či nejde u dieťaťa skôr o príznaky brblavosti ( patologicky zrýchlené tempo reči)
  • dôležité je poznať, či doma dieťa hovorí plynule, čo je vzhľadom k záťažovým situáciám v škole pravdepodobné. Ak je to naopak, môže ísť o signál vážneho nedostatku v prístupe rodičov k dieťaťu
  • učiteľ by mal ihneď kontaktovať rodinu a zistiť, či si rodič všimol prejavy neplynulosti reči u dieťaťa. Ak áno, či kontaktoval odbornú pomoc /logopéda, poradenské zariadenie a pod.);
  • pedagógovia sú často bezradní, nevedia ako majú reagovať keď sa dieťa zajaká ako majú postupovať. Majú málo informácií o príčinách, prejavoch, prevencii a terapii rečovej neplynulosti. Školské prostredie často nefunguje vzhľadom k zajakavosti tak ako by malo, pedagóg často  netuší, že by s takýmto dieťaťom malo komunikovať inak, ako s ostatnými;

     

    Zajakavosť sa až v 90% začína prejavovať v predškolskom veku a v období prechodu do školy ( tzv. začínajúca zajakavosť ), následne môže pokračovať počas školskej dochádzky ( ako fixovaná zajakavosť ) a môže prísť až k prechodu do chronickej zajakavosti, ktorá pretrvá aj v dospelosti.

     

    • učiteľ by mal vedieť, že žiak s neplynuloU rečou potrebuje viac času na skoncipovanie a hlavne realizáciu ústnej odpovede. Dobrý pedagóg netlačí na odpoveď, ani nahlas nekomentuje jeho zápas s rečovým prejavom;
    • keď učiteľ spozoruje, že dieťa má, pokiaľ sa týka plynulosti reči „horší deň", nie je vhodné vyvolávať dieťa k ústnej odpovedi pred celou triedou;
    • pri známkovaní ústnych odpovedí by mal učiteľ brať do úvahy obsah odpovedí (t.j. vedomosti ), nie formu ( t.j. plynulosť odpovede);
    • stáva sa, že učiteľ položí dieťaťu so zajakavosťou viac otázok naraz. Položí mu jednu, keď pohotovo nereaguje, položí mu druhú v domnienke, že otázke nerozumel, alebo nepozná správnu odpoveď. Dieťa pritom len zápasí so zajakavosťou, potrebuje len trpezlivosť a dostatok času;
    • Je nevhodné naliehaním a poháňaním dostať dieťa do  č a s o v é h o  t l a k u. Nemusí ísť len o požadovanie rýchlej odpovede, či čítania a počítania na čas, ale napríklad i o vyvolávanie podľa poradia pri sedení, podľa abecedy – aj to môže mať stresujúci efekt, zvyšovať napätie a zhoršovať tak plynulosť reči dieťaťa. Vhodnejšie je dohodnúť sa s dieťaťom, že ho bude vyvolávať ako prvého, alebo počká, až sa dieťa prihlási samo;
    • v ý s m e c h  je jedna z najťažších situácií pre dieťa s neplynulou rečou v škole. Výskumy ukazujú, že takmer polovica detí so zajakavosťou má negatívny zážitok s výsmechom v triede (nevkusné vtipy, spolužiaci imitujú prostoduché situačné komédie a pod.);
    • dobrý pedagóg by mal vedieť ovplyvniť spolužiakov takéhoto dieťaťa, pokiaľ je to možné  p r e v e n t í v n e.  Môže pri tom využiť  -  diskusie, že každý z nás je nejako handicapovaný, niektorí viditeľne /počuteľne, iní menej zjavne. Ak sme teda všetci nejako handicapovaní mohli by sme sa jeden druhému vysmievať a ubližovať si celý život;
    • vhodná je informácia o slávnych ľuďoch, ktorí sa tiež zajakávali ( napr. Newton, Bruce Willis,  Marilin Monroe);
    • spolužiakom je treba vysvetliť, že ak sa ich spolužiak zajaká je najvhodnejšie na to nereagovať a „ ono to postupne ustúpi“;
    • akékoľvek  t a b u i z o v a n i e  zajakavosti zo strany učiteľa v triede by mohlo byť kontraproduktívne, celú  situáciu by to v konečnom dôsledku len zhoršilo. Pedagóg by teda o probléme mal rozprávať, ak s tým žiak súhlasí, mohol by tak viesť spolužiakov k lepšiemu pochopeniu problému, ale tiež prevencii výsmechu. K problému však treba pristupovať veľmi citlivo, aby nepriviedol rozhovorom žiaka do rozpakov, prípadne neupriamil na jeho problém nežiaducu zvýšenú pozornosť;
    • pri potrebe ústnej odpovede voľte otázky tak, aby mohlo dieťa odpovedať krátkymi, jednoduchými vetami. Neraďte mu ako má hovoriť, dajte mu najavo, že ste si všimli jeho zajakavosť, že ho plne akceptujete, rovnako ako ostatné deti;
    • zo začiatku je vhodné vyvolávať dieťa spoločne s ostatnými. Ak by však prišlo k zhoršeniu plynulosti reči, zvážte preferovanie písomného skúšania. Pri ústnej odpovedi poskytnite dostatočný časový priestor na prípravu odpovede, vyhýbajte sa skúšaniu na čas. Keď sa pri odpovedi dieťa zajaká, neprerušujte s ním zrakový kontakt, zachovajte kľud a nechajte ho dohovoriť;
    • niektoré deti sú pri hlasitom čítaní plynulejšie ako pri bežnej reči, iným spôsobuje takéto čítanie problémy. Niektorým deťom často pomáha čítanie vo dvojici, alebo spoločné čítanie celej triedy;
    • napriek nutnosti individuálneho prístupu k zajakavému dieťaťu v škole by nemala byť starostlivosť na úkor ostatných detí, spolužiaci by nemali mať pocit, že ich zajakavý spolužiak je uprednostňovaný, požiadavky na osvojené učivo musia byť rovnaké.

 

Vypracovala: PaedDr. Anna Sekáčová, špec. pedagóg,  CPPPaP Senica

Použitá literatúra:  Když naše díte nemluví plynule (Lechta, Králiková), Portál

                              web. stránka - SZU BA - Lekár. fakulta  

 

Späť