Č Í T A N I E - na čo treba pamätať pri nácviku čítania

1. D o d r ž a n i e  s p r á v n e j  t e c h n i k y  č í t a n i a – hlasitého slabikovania – presadzujeme v prípade potreby i u starších detí. Naším cieľom je priviesť dieťa k plynulému hlasitému slabikovaniu, od ktorého je len „ krok“ k plynulému čítaniu. Nesprávna technika tzv. dvojitého čítania  privedie dieťa k problému čítania zložitejších slov. Táto nesprávna technika vzniká často predčasným prechodom od slabikovania ku globálnemu čítaniu celých slov – dieťa nebýva pre túto formu ešte zrelé a pomáha si dvojitým čítaním. Dôležité je fixácii dvojitého čítania zabrániť.

2. Č í t a n i e  t e x t u :

    - zo začiatku volíme krátke texty, s  jednoduchými vetami. Zložitejšie slová precvičujeme vopred, samostatne.

    - text by mal byť dostatočne členený, s krátkymi odstavcami

    - Ilustrácia by mala byť jednoduchá, názorná, konkrétna, nemalo by jej byť zbytočne veľa, aby neodvádzala pozornosť dieťaťa.

    - niekedy je dobré, keď si text na čítanie vyberie dieťa samo. Mal by byť však primerane náročný, obsah by mal byť príťažlivý.

    - pri nácviku čítania treba uplatňovať zásadu „ krátko a častejšie“. Stačí 5 minút v celku,  10 minút denne hlasitého čítania.

3. O r i e n t á c i u  v  t e x t e  precvičujeme vyhľadávaním slov , ktoré sú uvedené pod článkom, dané slová farebne zvýrazníme. Môžeme využiť i tzv. postrehovanie – ukážeme na určité slovo v texte, potom ho zakryjeme a dieťa si má spomenúť, ktoré slovo to bolo. Zároveň sa cvičí i zraková pamäť.

4. M e t ó d y  n a  n á c v i k u  správnej techniky čítania, hospodárenia s dychom, dodržiavania intonácie, ale aj citlivého zrýchľovania tempa čítania.

    - Čítanie v duete – čítame zároveň s dieťaťom, kľudným hlasom, nie príliš rýchlym tempom. Naše čítanie ho vedie, pomáha mu čítať intonačne i technicky správne.

    - Striedavé čítanie – striedame sa s dieťaťom pri čítaní po slove, po vete, prípadne odstavci.

    - Čítanie s predčítaním – dospelý prečíta vetu, dieťa ju číta až po ňom. Aby sa dieťa nespoliehalo na svoju pamäť a vety miesto čítania len opakovalo, vyberáme dlhšie typy viet, prípadne urobíme pri čítaní chybu, dieťa ju musí opraviť.

    - Vyhľadávanie zložitejších slov – dieťa si má text najprv prečítať pre seba a vyznačiť slová, ktoré považuje za obtiažnejšie. Vybrané slová potom dieťaťu prečítame, nacvičíme ich výslovnosť, nakoniec ich číta samo. Touto technikou sa odbúrava strach z čítania – obtiažne slová má už zvládnuté, naviac text už číta druhýkrát a tak je väčšia šanca na úspešnosť.

5. T e m p o  č í t a n i a  – určitá rýchlosť pri čítaní je nevyhnutným predpokladom na to, aby čítanie nebolo len cieľom, ale aj prostriedkom k získaniu informácií. V tom prípade používame výraz sociálna únosnosť čítania. Dieťa túto úroveň dosiahne, ak zvládne prečítať s porozumením zhruba 60 slov za minútu. Bežne túto úroveň dieťa dosahuje medzi 2.-3. ročníkom.

6. P o r o z u m e n i e  č í t a n é m u – pri posudzovaní porozumenia textu sledujeme dva faktory :

    1.nakoľko je dieťa schopné registrovať pri čítaní i obsah

    2. či nie je schopnosť registrovať obsah ovplyvnená i inými činiteľmi, napr. logopedickou vadou, nedostatočným sústredením či nepochopením súvislostí a momentálnou indispozíciou. Podstatným vedľajším činiteľom môže byť aj narušená krátkodobá zraková či sluchová pamäť – dieťa síce môže čítanému textu porozumieť, ale si ho nepamätá. Často sa stáva, že dieťa dokáže správne reprodukovať len začiatok, alebo naopak len koniec textu. Na nápovedné otázky, i keď často s obtiažami, si niektoré časti textu dokáže vybaviť.

  Prečo viazne porozumenie ?

    - proces čítania je natoľko náročný, že dieťa nedokáže naraz čítať i vnímať obsah

    - dieťa sa príliš zameriava na rýchlosť čítania

    - technika čítania je správna, ale nie je ešte dostatočne zautomatizovaná, pri vyššej náročnosti sa v porozumení objavujú nepresnosti

    - správnosť porozumenia je ovplyvňovaná i chybovosťou pri čítaní

Porozumenie čítanému by nemalo končiť len na úrovni porozumenia v zmysle registrovania, zapamätania a jednoduchej reprodukcie obsahu. Cieľom by malo byť naučiť dieťa aktívnemu vnímaniu čítaného, teda pochopiť hlavnú myšlienku, uvedomiť si súvislosti, vyčleniť podstatné a nepodstatné, vydedukovať pointu a poučenie, posúdiť reálnosť a pravdivosť.