Ako predchádzať nesprávnej výslovnosti u detí

Čoraz častejšie sa v našej poradenskej praxi  stretávame s predškolákmi, ktorí nemajú správnu výslovnosť.   Šušlú, ráčkujú, alebo majú iné poruchy reči. Správna výslovnosť je pritom dôležitá k tomu, aby sa neskôr dieťa naučilo správne písať a čítať.

V mnohých prípadoch sa tiež stretávame pri komunikácii s dieťaťom s tzv. „premazľovaním“. („ Ty ši taký  kľašnučky  maličky  dľobček“). Rodičia si myslia, že im bude dieťa lepšie rozumieť. V skutočnosti dieťa vníma danú výslovnosť ako správny rečový vzor. Namiesto používania nesprávneho rečového vzoru môžeme v reči orientovanej na dieťa využiť zmenu modality (výšky, sily) hlasu. Bude nás počúvať, keď budeme šepkať a zrazu zvýšime silu hlasu. Alebo raz povieme niečo tenkým hláskom ako myška a následne prehovoríme ako medveď.

Základom pre rozvoj ľudskej reči je:

• Dostatočné množstvo príležitostí počuť ľudský hlas, nie iba zvukovú kulisu (rádio, televízor).
• Správny telesný rozvoj – s pokročilou telesnou obratnosťou pribúdajú hlasové prejavy.
• Citový vzťah a citová odozva na detské zvukové prejavy.

Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nie je dôležité presné napodobovanie jednotlivých hlások, ale skôr zvuková nápodoba slabík a slov. Prvým a najdôležitejším krokom pre dieťa je, aby začalo artikulovať – vytvárať prvé slabiky a slová.

Reč sa u detí v predškolskom veku vyvíja tak, že zvládajú hlásky, gramatické tvary a základné syntaktické konštrukcie jazyka. Reč sa tak stáva základňou v ďalšom poznávacom procese pri vstupe do ZŠ. Vyvíja sa bez chýb len v tom prípade, ak sa zachová jednota vnútorných a vonkajších podmienok.

U detí predškolského veku sa môžeme najčastejšie stretnúť s narušenou zvukovou rovinou reči. Ide o neschopnosť tvoriť a/alebo používať jeden, alebo viacero hlások materinského jazyka. Daný jav je prirodzený približne do 5 roku života. Vtedy hovoríme o vývinovo neustálenej výslovnosti / nesprávnej výslovnosti. Medzi 5. až 7. rokom života ide o predĺžený fyziologický vývin. Ak nesprávna výslovnosť hlások u detí pretrváva aj po 7. roku života, jedná sa o patológiu.

Rodičia sa často nevedia rozhodnúť, kedy by mali so svojím dieťaťom navštíviť logopéda.Návštevu určite neodkladajte, ak vášmu 3 ročnému dieťaťu nerozumejú cudzí ľudia, komolí aj ľahšie slová a nesprávne vyslovuje hlásky, prípadne si zamieňa písmená (napr. K za T a pod.). 4 ročné dieťa by už nemalo komoliť žiadne slová, malo by tvoriť a používať správne takmer všetky hlásky (výnimkou môže byť R a L), nemalo by ani ráčkovať, ani šušlať. Pri veku 5 rokov, čo je už predškolské obdobie, by dieťa malo vyslovovať a rozprávať už úplne správne. V nasledujúcich riadkoch Vám prinášame orientačné obdobia, vhodné na osvojenie si nesprávnej výslovnosti jednotlivých hlások.

Vývin artikulácie:

3 – ročné dieťa:

• Komolí slová – používa fonologické procesy na zjednodušenie slov, ktoré sú náročné na vyslovenie.
• Vie vysloviť – m, p, b, v, f, k, g, h, ch, t, d, n.

4 – ročné dieťa:

• Fonologické procesy sa postupne vytrácajú.
• Vie vysloviť hlásky: ď, ť, ň, l, j.
• Vo vývine sú ostré a tupé sykavky: s, z, c, dz, š, ž, č, dž.

5 – ročné dieťa:

• Nepoužíva fonologické procesy.
• Vie vysloviť: s, z, c, dz, š, ž, č, dž.
• Správny čas na osvojenie si hlásky R.

Artikulačné cvičenia

Hovorená reč je uvedomelá zámerná činnosť pohybového aparátu hovoridiel a má základné charakteristiky, ktoré sú spoločné s akýmkoľvek pohybovým aktom. Z toho vyplýva potreba včasne a zámerne rozvíjať pohybové schopnosti artikulačných orgánov, a to už pri výchove reči malých detí, kde ešte možno počítať s ďalším vývinom.

Hlásky zvukovej reči získavajú svoju akustickú podobu činnosťou artikulačných orgánov: zuby, ďasná, pery, jazyk, sánka a iné.

Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. V prípravných cvičeniach je vhodné vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehĺtanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby. Dieťa musí najprv dokonale ovládať primárne pohybové schopnosti, aby sa mohlo naučiť správne vyslovovať jednotlivé hlásky:

• dýchanie na ruky (ako keď nám je zima) – ch, cha, cho, ach, och,
• fúkame na ruky (ako vietor- neskôr spieva) – f, fa, fo, fu,
• napodobníme volanie cvrčka (zuby k sebe, zasmiať sa) – ccc,
• syčíme ako hus (zuby k sebe, zasmiať sa) – sss,
• bzučíme ako mucha (zuby k sebe, zasmiať sa) – zzz,
• voláme na mačku (zuby k sebe, našpúliť ústa) – či čiči,
• syčíme ako lokomotíva (zuby k sebe, našpúliť ústa) – ššš,
• bzučíme ako čmeliak (zuby k sebe, našpúliť ústa) –žžž,
• mľaskáme ( pevne zvierame a opäť otvárame pery) príprava pre hlásky p, b,m,
• pískame (našpúliť pery) – príprava pre hlásky u, o, č, š, ž,
• oblizujeme podnebie a horné zuby (pri otvorených ústach) – la la la,
• napodobňujeme zvuk traktora, motora – td,td,tdd,tdd,dd,dd,ddd,ddd -je to príprava pre hlásky d, r.
• jeme veľké jablká (ústa veľmi otvoríme) – a.
• jeme menšie jablká (ústa otvoríme menej) – o, č, š, ž.
• čerešne (ústa otvoríme veľmi málo) – u.
• oblizujeme jazykom pery: hore – dole – vpravo – vľavo – (príprava pri neobratnosti jazyka).

Hry na rozvíjanie pohyblivosti rečových orgánov:

Veselý jazyk

Dieťa sedí pred zrkadlom aj s rodičom a rodič hovorí: „ Žil raz jeden jazyk vo svojom domčeku. Prebudil sa  a poobzeral sa. Vyzrel za vrátka (jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny), pozrel sa hore, či svieti slniečko (konček jazyka sa dvíha hore), potom sa pozrel dolu, či nie je na zemi mláka (konček jazyka sa spúšťa dolu). Zapáčilo sa jazyku na ulici a zachcelo sa mu poprechádzať (konček jazyka sa „uhýba z cesty“ vpravo, vľavo, hore, dolu). Unavil sa jazyk a rozhodol sa zajesť si. A začal piť mlieko ako mačička (príslušné pohyby jazykom). Najedol sa, ale pery si zašpinil mliekom. Očistil si pery, najprv hornú, potom dolnú (oblizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka). Potom si očistil i zuby, horné i dolné (oblizovanie zubov). Keď všetko urobil, opäť sa išiel hrať. Uvidel hojdačku a začal sa na nej hojdať (dvíhanie a spúšťanie lopatovito rozloženého jazyka k hornej i dolnej pere) hore – dole, hore – dole, vyššie a vyššie (postupne zdvíhať vysunutý jazyk k nosu s spúšťať k brade). Prestal sa hojdať a rozhodol sa zajazdiť si na koni (mľaskať končekom jazyka na tvrdom podnebí). Unavil sa jazyk a odišiel do svojho domčeka spať. Zatvoril vrátka (jazyk rozložiť v ústach a zatvoriť pery).“

Sloníky

Rodič ukazuje dieťaťu obrázok, na ktorom je nakreslený slon a hovorí: „ Pozri sa, aký má slon chobot. Skúsime vysunúť pery ako chobot. ( Dieťa vysúva pery pri zovretých čeľustiach.) A teraz bude náš sloník „ piť vodu“ svojím chobotom ( pri vdychu „ pijú vodu“). Nabral vodu a teraz sa polieva. Zodvihni chobot dohora.“ ( Pri výdychu vypúšťať vzduch cez stisnuté zuby.)

Sykavky a hlásky L, R – môžete precvičovať aj v nasledujúcich cvičeniach:

• Slová precvičovať v 1. páde jednotného a množného čísla,  použiť i 2. pád množného čísla. Dieťa samostatne nachádza správnu formu chýbajúcich slov. Napr.: „ To je chlapec a to sú (chlapci). Tu je veľa chlapcov.“ Automatizácia hlásky „ C “ v slovách.
• Slová precvičovať v jednotnom, množnom čísle a v zdrobnelom tvare. Napr.: kameň – kamene, kamienok – kamienky, okno – okná, okienko – okienka. Automatizácia hlásky „ S“ v slovách.
• Zhoda slovesa s podstatným menom v čísle. Napr. Alica tancuje. Alica a Cilka tancujú.
• Zhoda slovesa s podstatným menom v osobe. Napr.: Ja spím v stane. Slávka spí v stane. My spíme v stane.
• Slová použiť v rôznych pádoch na otázky: komu? čomu? o kom? s kým? koho? čo?... Napr.: čokoláda, čokoládu, kľúč, kľúčom; čaj, do čaju; holič, holičovi; čítanka, čítanku, v čítanke; babička, babičke, babičku; vajíčko, vajíčka, z vajíčka. Automatizácia hlásky „ Č“.
• Zhoda prídavných mien s podstatnými menami. Napríklad: šikovný šuhaj – šikovného šuhaja – šikovnému šuhajovi – o šikovnom šuhajovi; šedá šatka – šedú šatku – na šedej šatke; špinavé šaty – na špinavých šatách – zo špinavých šiat. Automatizácia hlásky „ Š „.
• Tvorenie slov príponami – zdrobneliny. Napr.: kôš – košík – košíček; hruška – hruštička; šatka – šatôčka a pod. Diferenciácia hlások š – č.
• Zhoda čísloviek s podstatnými menami. Napr.: jedna žena. S jednou (ženou). Jednu (ženu). Automatizácia hlásky „ Ž „.
• Tvorenie prídavných mien z podstatných mien príponami. Napr.: železo – železná lopatka; čerešňa – čerešňový koláč; zajac – zajačí kožuštek; mesiac – mesačné svetlo. Diferenciácia sykaviek.
• Dopĺňať vety  chýbajúcim slovom s predložkou. Napr.: Vlak vošiel (do tunela). Saláma je (na stole). Chlapec sedí (pri stole). Lietadlo letí (nad oblakmi). Alena ide (zo školy). Automatizácia hlásky „ L „.
• Tvorenie slov predponami – odvodené slová. Napr.: plával, zaplával, odplával, priplával, preplával; ( Deti sa kúpali. Roman dobre plával. Plával dlho. Zaplával ďaleko. Preplával rieku. Potom Roman plával späť. Priplával k brehu a ľahol si do trávy.) Diferenciácia hlások L – R. Podobne napr. šiel, prišiel, odišiel, vošiel, prešiel.
• Tvorenie slov pomocou prípon – slová, ktoré označujú osoby podľa ich zamestnania. Napr.: Kto učí deti? – učiteľ, učiteľka; Kto lieči ľudí? – lekár, lekárka; maliar, holič a pod. Automatizácia hlásky „ Ľ „.

Dychové cvičenia

Na tvorenie hlasu a na artikuláciu sa využíva výdychový prúd vzduchu. Na rečový výkon je dôležitý dostatočne silný tlak vzduchu, dĺžka výdychu a jeho pravidelnosť. Zautomatizovanie dýchania pri reči vyžaduje istý cvik.

Úlohou dychových cvičení je prehĺbiť dýchanie, ovládanie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení,  tzn. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Sledujeme tým i prevenciu takých nežiadúcich javov, ako je arytmia dýchania, hovorenie pri vdychu a kolízia medzi rytmom dýchania a hovorením.

Účinnosť nácviku prehĺbeného dýchania sa zvýši sprevádzajúcimi pohybmi paží, ktoré majú za úlohu umožniť čo najväčšie rozpätie hrudného koša. Napríklad vzpaženie spojených rúk nad hlavou – vdych, predklon – výdych (rúbanie dreva), pohyby lakťov skrčených paží za hlavou dozadu, krúženie pažami a pod.

Deti s obľubou cvičia dychové cvičenia s náradím v ruke. Osvedčili sa loptičky, krúžky, stužky, tyčky, ktoré deti premiestňujú napätými pažami nad hlavou dopredu a dozadu.

Na nácvik sily a dĺžky výdychu sa osvedčujú rôzne pomôcky, ako napr. píšťalky, trúbky, fúkacie harmoniky, nafukovacie hračky a balóniky, veterníky ako aj pierka, papieriky, vata, s ktorými môžeme robiť rôzne zábavné cviky, napr. fúkací futbal, závody papierových panáčikov, slalom guľôčok papiera alebo vaty medzi kockami, závody škrupinových lodičiek na vode a pod.

• Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych – s artikuláciou „fff, ššš“. Motivácia: vietor suší bielizeň – fúkanie do papierových servítok, ktoré drží dieťa pred sebou.
• Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych. Motivácia: fúkaný futbal – fúkanie do papierových loptičiek na stole s artikuláciou „f“.
• Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou „húúúú, fíííí, fúúúú“. Motivácia: čo vietor odnesie – fúkanie do pierok, listov, kúskov jemného papiera.
• Nádych – výdych – pauza. Motivácia: nafukovanie balónikov.
• Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou „ fi“. Motivácia: mačke sa ježí chrbát – fúkanie do kúska kožušiny.
• Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou: „ fu, t“. Motivácia: vietor sa hrá – premiestňovanie zaoblených papierových tyčiniek po doske stole.
• Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou „fíííí“. Motivácia: ničivá víchrica – fúkanie do veží z papierových škatuliek.
• Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou „ fo“. Motivácia: slalom – fúkanie do papierových guľôčok, krátkych trubičiek po vyznačenom priestore.
• Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych. Motivácia: čo viac vonia – v jednej ruke drží dieťa jablko, v druhej slivku. Jablko pri výdychu označí ako „a“, slivku „e“.
• Dlhý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou š, š, š. Motivácia: počúvame let vtáčika (šumenie krídel), pohyby s maketou vtáčika na kolíčku ( húpavé  pohyby).
• Napodobňujeme smiech veselý, bezstarostný, prudký, tichý aj smiech rôznych ľudí: starenky – he – he – he – he; ženy – jasný: ha- ha – ha; muža – drsný: ho – ho – ho; dievčaťa – chichotavý: hi – hi – hi; chlapca – veselý: ha – ha – ha. Týmito cvičeniami, pri ktorých je výdych spojený s nasadením hlasu, prechádzame k nácviku tzv. rečového dýchania. Postupujeme od vyslovenia jedného slova a viac slov až k cvičeniam, pri ktorých sa učí dieťa správny prednes celej vety.

Dychové cvičenia majú zdravotný význam najmä pre tie deti, ktoré nevedia správne dýchať nosom, často majú nádchu, zápaly priedušiek, angínu, alebo ktoré bývajú často prechladnuté.

Artikulačné  cvičenia  tvoria základ k nácviku správnej výslovnosti. Svojím zameraním sú aktivizujúce aj pre deti, ktoré sú v hovorovom prejave hanblivé, prípadne nekomunikujú vôbec. Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je najmä správny rečový vzor a využitie riekaniek, hier a piesní, ktoré podporujú motiváciu k hovoreniu a k rozvoju detskej slovnej zásoby. Dobrými pomocníkmi v prevencii nesprávnej výslovnosti je tiež rytmus a pohyb.

Spracovala: Mgr. Andrea Trnková, špeciálna pedagogička