AKO môžeme pomôcť deťom s učením v období dištančného vzdelávania?

02.03.2021 08:05

  • Mnohé deti už po niekoľkých mesiacoch dištančného vzdelávania nemajú chuť sa učiť.

  • Niektoré sú smutné, náladové, plačlivé, uzavreté a pod.

  • Samozrejme sú aj deti, ktorým tento spôsob vyučovania vyhovuje.

  • Ale väčšina detí by už bola najradšej so spolužiakmi v triede.

  • Ponúkame vám niekoľko stratégií, ktoré vám môžu pomôcť nielen pri online vyučovaní

Čo robiť, keď vaše dieťa nenapreduje stanoveným tempom?

  • Nie je vhodné začať hneď dieťa kritizovať, lebo to môže problém ešte prehĺbiť.

  • Úspechom k motivácii je komunikácia, opýtajte sa ho na problém.

  • Dajte dieťaťu pocítiť, že za ním stojíte a vzniknutý problém mu pomôžete vyriešiť.

  • Hľadajte také spôsoby precvičovania učiva, ktoré nesúvisia s online svetom.

  • Práve zmena prostredia a metód môžu pomôcť deťom lepšie chápať učivo.

  • Keď chcete precvičovať písanie, požiadajte dieťa, aby vám napísalo zoznam nakúpených potravín, rukou môže napísať babke dopis, alebo si môže viesť denník.

  • Ak sa napr. dieťa práve učí geometrické tvary, môžete ich hľadať aj na prechádzke.

  • Idete na nákup a vaše dieťa ešte nevie nejaké poučky, alebo anglické slovíčka?

  • Kým vy nakupujete a dieťa behá po obchode, môže sa sem-tam pozrieť na papierik so slovíčkami a opakovať si ich. Aj v aute môže v tom pokračovať.

  • Pravopis, abecedu, alebo slovíčka môžete precvičovať aj týmito spôsobmi:

Vetvičková abeceda.

Hľadajte s dieťaťom vetvičky a skladajte z nich písmená. Najprv môžete skladať iba niekoľko písmen na zem, či na podložku. Neskôr aj celú abecedu. Môžete aj porovnať, či sa tvoria písmená lepšie z pravidelných, alebo nepravidelných vetvičiek.

 

Kamenná abeceda.

Dieťa si vytvorí abecedu z malých kamienkov, alebo na väčšie napíše priamo písmená. Potom z týchto kameňov môže tvoriť slová a vety.

 

Skákavá abeceda.

Kriedou na zem, či vetvičkou do piesku napíšte abecedu. Dieťa najprv skáče postupne na jednotlivé písmená, potom na „preskačku“. Keď to zvládne, môže skúsiť aj písať pomocou nôh, čiže skáče na jednotlivé písmenká. Napr. slovo PES napíše tak, že postupne skočí najprv na písmenko P, potom E a nakoniec S.

 

Diktát v pohybe.

Celý diktát prepíšte na lístočky. Na jeden lístok napíšte jednu vetu, alebo slovo. Ukryte ich v byte. Dieťa hľadá určený počet lístkov. Vždy, keď nájde lístok, prepíše vetu, alebo slovo do zošita. Potom hľadá ďalší lístok. Rovnakým spôsobom pokračuje v písaní ďalej.

 

Otázky.

Na lístky napíšte otázky z učiva, ktoré sa dieťa naučilo. Vložte ich do nejakej nádoby. Učivo si môžete opakovať ta, že striedavo si ťahá otázky dieťa a rodič a odpovedáte na otázky. Do opakovania sa môžu zapojiť aj ďalší členovia rodiny. Dieťa takéto opakovanie vníma ako zábavu.


 

Písmená v snehu.

Opakovanie písmen môžete robiť aj tak, že ich vodovými farbami píšete do snehu. Podobne môžete napísať do snehu jednotlivé prípady z matematiky.


 

Čo robiť, keď sa vaše dieťa nad úlohami kričí, hnevá sa, plače...

  • Rodičia sa snažia svojim deťom pomáhať a robia všetko preto, aby učivo zvládli čo najlepšie.

  • Deti sú už však často veľmi vyčerpané a reagujú podráždene.

  • Niekedy kričia, plačú, inokedy nepovedia nič.

  • Predtým ako začnete s dieťaťom hovoriť a dávať mu otázky, priblížte sa k nemu a získajte s ním očný kontakt.

  • Tým sa uistíte, že máte jeho 100 % pozornosť.

  • Najprv venujte pozornosť jeho pocitom, až potom učivu, alebo nejakému problému.

  • Ak budete prejavovať záujem najprv o pocity, bude sa chcieť s vami deliť o svoje zážitky, strach, nepokoj a podobne.

  • Takto si budujete vzájomnú dôveru. Často sa pýtajte, ako sa dieťa cíti.

  • Môžete použiť vetu:“ Vidím, že si rozrušený. Čo teraz cítiš?“.

  • Pomáhať deťom identifikovať ich emócie a aj sa o nich rozprávať, predstavuje dôležitý prvok pozitívneho rodičovstva.

  • Keď sa deti cítia pohodlne, rozumejú svojim emóciám, a majú vytvorený priestor na komunikáciu o nich. Väčšinou sa aj potom prijateľnejšie správajú.

  • Vyjadrujte im svoju podporu.

  • Ak majú vykonať náročné úlohy, rodič by to nemal vykonať za nich, ale povedať im: „ Vidím, aké to máš dnes ťažké, ale verím ti, že to prekonáš. Som tu preto, aby som ťa podporil(a) a v prípade potreby ti aj pomohol (pomohla)“.

  • Úlohou rodičov je nastaviť svoje deti na úspech i na to, aby sa v budúcnosti vedeli o seba postarať. Aby vedeli samy riešiť svoje problémy a mali istotu, že to všetko zvládnu.

  • Keď rodičia sústavne svoje deti nezachraňujú, ale viac ich motivujú k samostatnosti, budujú v nich sebaúctu a vnútornú motiváciu.

  • Niekedy môže dieťa aj nad úlohami plakať. Plač je však prirodzenou súčasťou života a vďaka plaču sa veľa vecí aj vyrieši.

  • Namiesto zákazu môžete napr. povedať dieťaťu vetu: „ Je v poriadku, že sa cítiš smutná, som tu pri tebe. Viem, že môžeme nájsť spôsob, ako sa dá tvoj smútok prekonať a tú úlohu spoločne určite napíšeme“.

Spracovala: Mgr. Andrea Trnková, špeciálna pedagogička

Späť